Publikácia Malými krokmi k adaptácii vychádza z Katalógu adaptačných opatrení na
nepriaznivé dôsledky zmeny klímy vo vzťahu k využitiu krajiny. Určená pre predstaviteľov miestnej samosprávy, ktorí majú záujem o podporu formou dotácie v rámci Programu obnovy dediny.
Publikácia stručným spôsobom prezentuje vybraný súbor adaptačných opatrení, ktoré sú zamerané najmä na prebytok, či nedostatok vody v krajine.
Publikácia, by mala napomôcť k vypracovaniu Akčného plánu
zelenej infraštruktúry, teda dokumentu , ktorý by mal mať ambíciu slúžiť ako praktický nástroj pre správu a rozvoj prírodných prvkov a plôch zelene aj so zohľadnením už
spomínaných výziev zmeny klímy a straty biodiverzity.
Stručné vysvetlenie problematiky zmeny klímy, jej vplyvov a prístupov k adaptácii na ich nepriaznivé dôsledky
Katalóg prezentuje vybraný súbor adaptačných opatrení, ktoré sú zamerané najmä na riešenie prebytku či nedostatku vody v krajine a je určený pre predstaviteľov miestnej samosprávy, ktorej základnou úlohou je starostlivosť o všestranný rozvoj územia vzhľadom na potreby obyvateľov, ktorí na ňom žijú.
Príručka je zameraná výlučne na mestá a ich adaptáciu na zmenu klímy. Sú v nej aktualizované údaje o globálnom vývoji zmeny klímy či jej vývoji na Slovensku, ako
aj o vývoji európskeho a slovenského strategického rámca pre adaptáciu. Sú v nej popísané kroky prípravy adaptačného plánu na zmenu klímy, nástroje miest na jeho implementáciu, ako aj zdroje informácií, kde mestá môžu nájsť ďalšie údaje o existujúcich relevantných iniciatívach, projektoch či prístupoch k adaptácii miest na EÚ úrovni.
Katalóg je určený hlavne pre výkonných reprezentantov miestnej samosprávy a lokálnej štátnej správy. Využiť ho môže aj verejnosť, podnikateľská sféra a ďalšie subjekty žijúce, či majúce aktivity na území miest a obcí. Táto príručka má slúžiť ako určitý sprievodca oblasťou adaptácie na zmenu klímy v urbanizovanom prostredí.
Ochranu prírody a podporu biodiverzity už dnes nie je možné vnímať len cez zachovanie hodnotných prírodných lokalít. Samozrejme, prírodné lesy, lúky, vodné toky alebo mokrade, zachovanie vzácnych druhov fauny, flóry, ako aj ich stanovíšť, zostáva základom ochrany prírody, avšak vynechanie sídelnej zelene a celej škály rôznorodých stanovíšť v mestách by bolo veľkou chybou. Mestská krajina tvorí súčasť zelenej infraštruktúry a v niektorých prípadoch svojím druhovým bohatstvom predčí aj okolitú monotónnu poľnohospodársku krajinu či hospodárske lesy.
Mesto je mylne vnímané ako účelová plocha doplnená vegetáciou, ktorá tvorí estetickú kulisu obytných domov a tomu prislúcha aj primeraná starostlivosť. Jej rozmanitosť je však neraz bohatšia ako v okolitej často poľnohospodárskej, monokultúrnej krajine. Pestrá „divočina“ nemusí byť nevyhnutne len súčasťou chránených území. Nachádza si priestor všade, kde jej pre rozvoj dáme príležitosť.
Postupné zastavování krajiny doprovázené stále se zvyšujícím podílem nepropustných ploch (komunikace, střechy budov atd.) na úkor propustné půdy negativně ovlivňuje přirozený koloběh vody. Srážková voda (tj. dešťová voda a voda vzniklá táním sněhu) již nemůže v dostatečné míře vsakovat do půdy a obnovovat zásoby podzemní vody. Místo toho odtéká po zpevněném povrchu povodí do stokové sítě nebo do vodotečí a stává se jednou z příčin lokálních záplav.
Snaha české legislativy o striktní definování vody vyskytující se na zemském povrchu
za různých okolností vede k roztříštěnému a oddělenému vnímání jednotlivých složek
koloběhu vody. Holismus je filozofický směr uplatňovaný především v biologii zdůrazňující celostnost a pokládající celek za něco vyššího než souhrn částí. Vzhledem k zvyšujícím se nárokům na spotřebu vody je holistický přístup ke zdrojům vody nutný. Veřejnost jen velmi neochotně akceptuje tu skutečnost, že pro objem vody v prostředí - krajině opravdu platí jednak to, že jde o koloběh vody a současně platí zákon zachování hmoty.