Adaptacne opatrenia

Zrealizujte si vlastné adaptačné opatrenie

Inšpirujte sa jednoduchými a praktickými riešeniami

Príklady zo samospráv, škôl alebo občianskych komunít.

Klíma nás spája

 

1) Zvýšenie podielu zelene

Zvýšenie podielu zelene

V závislosti od využitia plochy a prevádzkových vzťahov znížiť podiel plochy zadláždenej, vyasfaltovanej  alebo inak pokrytej nepriepustným povrchom v prospech nových plôch zelene.

 

čítajte viac ...

V novovytvorenej zeleni, ak je to možné (s ohľadom na siete, prevádzkové vzťahy a funkčné využitie) umiestniť výsadbu vhodných stromov (pozri foto 1,2).

Foto 1: Uprednostnenie zelených plôch na verejných priestoroch – zmenšenie zadláždenia. Príklad z Považskej Bystrice. autor fotografie: Z. Hudeková

Foto 2: Uprednostnenie zelených plôch na verejných priestoroch – zmenšenie zadláždenia, príklad z Amsterdamu, autor fotografie: Z. Hudeková

Na čo je potrebné dávať pozor pri výsadbe stromov?

Kvôli vytvoreniu vhodných podmienok úspešného rastu a ďalšieho vývoja stromov je základnou podmienkou zabezpečenie dostatočného priestoru prekorenenia (priestor, kde bude strom rozvíjať svoju koreňovú sústavu, tj. koreniť). Toto je možné buď dostatočnou veľkosťou výsadbovej jamy, ktorá závisí aj od druhu vysadeného stromu.  Pre vzrastom väčšie stromy by boli vhodné  až 8-10m3 výsadbové jamy, čo je v priestorovo stiesnených podmienkach veľmi problematické.  V priestore pre prekorenenie stromu , ktorý má byť následne plne pochôdzny je potrebné realizovať úplnú výmenu substrátu za špeciálny stromový substrát odolný voči zhutneniu.  V prípade zadláždenia, resp. nepriepustného povrchu okolitého priestoru je potrebné využiť aj ďalšie technológie, umožňujúce dobrý vývin koreňovej sústavy (napr. DeepRoot, Silva Cells, prevzdušňovacie sondy) a iné.

Odporúčame postupovať v súlade s STN 83 7010 Ochrana prírody. Ošetrovanie, udržiavanie a ochrana stromovej vegetácie a s odvetvovými normami, štandardom Rez stromov a Ochrana drevín pri stavebnej činnosti (štandard „Výsadba drevín“ je aktuálne v príprave).

Výber druhov

Pri výsadbách drevín je potrebné vziať do úvahy nielen súčasný stav životného prostredia, ale aj  vziať do úvahy zvýšenie priemerných ročných teplôt ako aj ďalšie očakávané negatívne dopady zmeny klímy (letné horúčavy, dlhotrvajúce suchá a naopak prudké dažde a veterné smršte budúce oteplenie v mestských oblastiach).  Dopady zmeny klímy však neznamenajú zjednodušenie, že u nás nastanú pomery charakteristické pre súčasnú južnú Európu. Okrem už spomínaného zvýšenie priemernej ročnej teploty má zásadnú dôležitosť fakt, aj budúcnosti sa budú na území Slovenska vyskytovať zimy so silnými mrazmi (ktoré sa v Stredomorí nevyskytujú). Základným kritériom výberu drevín pre budúce zmenené podmienky je teda aj dostatočná suchovzdornosť a zimovzdornosť.

Pri výsadbe stromov je potrebné dbať na:

  • zaradenie nových druhov (taxónov), ktoré doposiaľ neboli pre naše súčasné podmienky vhodné (napr. kvôli vyšším nárokom na teplotu) pričom uprednostňovať domáce druhy (pokiaľ je to možné)
  • zaradenie druhov drevín, ktoré budú znášať výrazné letné suchá, pričom uprednostňovať domáce druhy (pokiaľ je to možné)
  • zvýšenú diverzifikáciu druhovej a vekovej štruktúry vegetačných prvkov.
  • väčšie uplatnenie krátkovekých taxónov stromov, a to nielen ako dočasných, ale i cieľových drevín
  • nepoužívať sadenice zbytočne vyspelé/vzrastlé a vypestované v nadmerne priaznivých podmienkach, ktoré majú horšiu adaptačnú schopnosť vzhľadom na nepriaznivé podmienky trvalého stanovišťa.
  • zabezpečiť čo najvhodnejšie stanovištné podmienky s čo najmenšou závislosťou na pravidelnej starostlivosti. V prípade stromov, zásadnú rolu tu hrá predovšetkým dostatočne veľký priestor pre prekorenie stromu

Vo verejnej zeleni sa v minulosti vysádzali okrasné druhy drevín, ktoré, aj pod vplyvom zmeny klímy  sa na mnohých miestach správajú invázne, vstupujú do rastlinných spoločenstiev, odkiaľ vytláčajú pôvodné druhy a vytvárajú monocenózy (spoločenstvá pozostávajúce prevažne z jedného druhu). Tieto druhy boli na územie Slovenska dovezené zvyčajne z amerického kontinentu alebo z Ázie. Problematika nepôvodných a inváznych druhov je v riešená v rámci zákona  č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov v § 7, ako aj vyhláške MŽP SR 158/2014 Z.z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Vyhláška je všeobecne záväzným predpisom, ktorý v prílohe č. 2 a 2a ustanovuje zoznam inváznych druhov a spôsoby ich odstraňovania.  Nakoľko sa zoznam invazívnych rastlín neustále dopĺňa je dobré sa vyvarovať výsadieb aj potencionálne invazívnych druhov, uvedených v zozname na http://www.sopsr.sk/invazne-web/

V prípade, že nie je možné pristúpiť k časovo dlhodobým koncepčným riešeniam, je možné aj pristúpiť k mobilnej zeleni.  V tomto prípade je potrebné si uvedomiť, že takáto úprava má však vyššie nároky na údržbu a zálievku.

Foto 3,4: Riešenie s mobilnou zeleňou, príklady z európskych miest, autor fotografie: Z. Hudeková

Viac informácií o tomto type opatrenia nájdete v publikácii „Katalóg vybraných adaptačných opatrení na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy vo vzťahu k využitiu krajiny“ od strany 97 – katalóg nájdete na www.klimaspaja.sk v časti Na stiahnutie.

Príroda_v_meste

Chcete vedieť viac ako pomôcť

Prírode v meste?

Stiahnite si našu príručku

2) Vertikálna zeleň

Vertikálna zeleň

V rámci návrhu obnovy verejného priestranstva, osobitne ak sa v jeho okolí nachádzajú vhodné múry alebo budovy, je možné využiť popínavé rastliny a docieliť tak vegetačné fasády.

Samostatne stojace vegetačné steny odporúčame využiť (z dôvodu náročnosti na zdroje a pitnú vodu) v skôr vo výnimočných prípadoch.

čítať viac ...

Základné rozdelenie:

  • vegetačné fasády so samopnúcimi popínavými rastlinami,
  • vegetačnú fasádu so samopnúcimi a s ovíjavými rastlinami s pomocou uchytenia (podporná konštrukcia)
  • vegetačné steny s predsadenou konštrukciou a so závlahou (viacero typov, prípadne kombinácia) – tieto sú aj samostatne stojace.  Avšak z environmentálneho hľadiska sú najmenej priaznivé a mali by slúžiť len skôr ako estetický doplnok, preto by sa v riešení návrhu obnovy verejného priestranstva mali navrhovať len výnimočne. Majú síce vysoký estetický účinok, ale zároveň aj vysoké nároky na závlahy hnojivým substrátom a ich založenie a prevádzka je  mimoriadne finančne náročná.

Foto 9: Príklady zelených stien, autor fotografie: Z.Hudeková
Foto 10: Zelená fasáda a zeleň na balkónoch, Miláno, Taliansko, autor fotografie. Chris Barbalis, Unsplash

 

Viac informácií o tomto type opatrenia nájdete v publikácii „Katalóg vybraných adaptačných opatrení na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy vo vzťahu k využitiu krajiny“ od strany 88 – katalóg nájdete na www.klimaspaja.sk v časti Na stiahnutie a na 

http://www.uzemneplany.sk/clanok/zelene-fasady-budov

3) Vegetačné strechy

Vegetačné strechy

Vegetačné strechy je pri návrhu obnovy verejného priestranstva možné využiť napríklad pri prvkoch malej architektúry (altánky, prístrešky), alebo ako aj na budovách (v prípade intenzívnych striech aj na pobyt).

 

čítať viac ...

Vegetačné strechy je možné rozdeliť na 2 hlavné skupiny: extenzívne a intenzívne. Extenzívne zelené strechy sú osadené odolnými, väčšinou xerofytnými rastlinami. Intenzívne zelené strechy sú projektované tak, aby umožnili prechod alebo pobyt pre užívateľov a vytvárajú tak špecifický typ otvoreného zeleného priestoru. Intenzívne zelené strechy sú náročnejšie na statiku budovy, založenie a následnú údržbu. Vegetačná strecha je účinným prostriedkom v rámci udržateľného hospodárenia so zrážkovými vodami, má zároveň chladiaci efekt a podporuje biodiverzitu. Tento efekt vegetačných striech je daný hlavne odparovaním vody, tieniacim efektom vegetácie, schopnosťou odrážať slnečné žiarenie, spotrebou energie na proces fotosyntézy a i. Vegetačné strechy ovplyvňujú zadržiavanie zrážok viacerými spôsobmi. Porovnanie „klasickej“ strechy s vegetačnou nielenže poukazuje na značné celkové zníženie odtoku, ale aj rozdiely v jeho distribúcii, kedy pri intenzívnej zrážkovej činnosti je odtok z vegetačnej strechy posunutý až ku koncu samotného „dažďa“. Avšak, napriek týmto nesporným výhodám väčšina z vybudovaných vegetačných striech je vytvorená za pomoci špeciálneho minerálneho substrátu s hrúbkou (pri ultra ľahkých strechách) 3 až 5 cm. Vegetácia je často jednodruhová z rozchodníkov (Sedum), a to nielen kvôli nízkym nákladom, ale aj následnej údržbe. Vegetačné strechy a steny je však možné vytvoriť aj tak, aby okrem funkcie zlepšenia mikroklímy a adaptácie na zmenu klímy výrazne prispievali aj k podpore biodiverzity. Na strechách je možné integrovať prvky ako včelie úle (viac nižšie v rámiku), bohatý sortiment kvitnúcich nektarodajných rastlín, vytvorenie iných inovatívnych prvkov, ktoré budú podporovať biodiverzitu (miesta, ktoré budú útočiskom pre vhodné živočíšne druhy, napájadlá pre včely a vtáky a pod.).

Foto 11: Zelená strecha - budova Nadace partnerství, Otevřená zahrada, Brno, Česká republika, autor fotografie: Živica 

Niekoľko zásad:

  • V prvom rade je potrebne konzultovať prípustné zaťaženie so statikom, ktorý odporučí aké zaťaženie je možné, čo je rozhodujúce pre konštrukciu zelenej strechy.
  • Zachovať rôznorodosť a pestrosť (diverzifikáciu rastlinných druhov a vrstiev), čiže vysadiť, rozličné druhy s rozličnou výškou porastu. Uprednostňovať domáce druhy, v niektorých prípadoch je možné aj mačinovaním “preniesť” časť kvitnúcej lúky na strechu.
  • Ak je to technicky možné, použiť substrát o hrúbke viac ako 20 cm, ak to nie je možné aspoň medzi 8 a 10 cm. Odporúča sa využiť lokálny substrát s kvalitou blízkou prírodnej pôde (najlepšie miestna pôda).
  • Umiestnenie prvkov na podporu biodiverzity (skaly, mŕtve drevo, prípadne vodný prvok, alebo prístrešky na streche). Nezabudnite na napájadlo pre vtáky a hmyz. Nevyužívajte automatickú závlahu, nielen kvôli úspore vody, ale aj z dôvodu pod-pory prírodných procesov.
  • Vegetačnú strechu je možné vybudovať na plochej aj šikmej streche. Pri vyššom sklone strechy je však nevyhnutné zabezpečiť vegetačnú vrstvu proti zosuvu. Preto sú na šikmé strechy vhodnejšie trávnaté porasty alebo machy.
  • Podľa spôsobu využitia zelenej strechy sa volí aj typ hydroizolácie. Dôležitá je jej odolnosť voči prerastaniu koreňov, vyvedenie aspoň 150 mm nad povrch substrátu a dôkladné zaizolovanie prestupov. Hydroizolácia musí znášať aj zvýšenú záťaž.
Foto 12: Zelená strecha – Edinburgh, Veľká Británia, autor fotografie: Martin Machala

Foto 13: Zelená strecha – Edinburgh, Veľká Británia, autor fotografie: Martin Machala

Viac informácií o tomto type opatrenia nájdete v publikácii „Katalóg vybraných adaptačných opatrení na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy vo vzťahu k využitiu krajiny“ od strany 92 – katalóg nájdete na www.klimaspaja.sk v časti Na stiahnutie.

4) Tienenie (prostredníctvom vegetácie, konštrukcie)

Tienenie

(prostredníctvom vegetácie, konštrukcie)

Tienenie verejných priestranstiev pred priamym slnečným žiarením tak má hneď dva pozitívne efekty pri zmierňovaní vplyvu horúčav – znižuje prehrievanie prostredia spolupôsobením spevnených netienených povrchov a chráni organizmus človeka pre priamym slnečným žiarením.

 

čítať viac ...

Poznáme dva prístupy k tieneniu z časového hľadiska – dočasné, resp. prechodné tienenie a trvalé resp. dlhodobé zatienenie.

·         Dočasné resp. prechodné tienenie

Dočasné tienenie verejných otvorených priestranstiev miest, obcí umelými mobilnými prvkami, látkami a zahustenými sieťovinami. Častokrát nie je vhodné trvalo, resp. dlhodobo vylúčiť z istého miesta slnečné žiarenie, keďže to môže byť žiadúce v inom ročnom období, počas chladnejších dní, alebo môže byť žiadúce kombinovať prístup priameho slnečného žiarenia s tienením počas teplej časti roka napríklad zo zdravotných a iných dôvodov. V takých prípadoch je optimálne využiť prvky a technológie dočasného tienenia. Tie môžu pri vhodnej voľbe zároveň zvýšiť aj estetickú funkciu daného prostredia.

Medzi príkladmi opatrení tohto druhu môžeme uviesť:

Zatienenie námestí s najväčšou koncentráciou ľudí mobilnými prvkami (zväčša látky,  zahustené sieťoviny)

Foto 14: V Španielsku sa v mestách a väčších obciach často využíva zatienenie ulice látkami natiahnutými zo strechy jedného domu na strechu náprotivného domu, autor fotografie: Z.Hudeková
Foto 15: Príklad vyriešenia tienenia plachtami na námestí v Amsterdame, autor fotografie: Z.Hudeková

·         Trvalé / dlhodobé tienenie

Trvalé / dlhodobé tienenie je tienenie korunami stromov (vegetácia aktívne aj pasívne chladí, prostredníctvom tienenia) , alebo tienenie pevnými stavebnými prvkami, vrátane obnoviteľných zdrojov energie (napríklad rôzne konštrukčné prvky ako vysunuté strechy zakrývajúce priestor pred resp. v okolí budovy, jej terasu, pergoly a pod.).  

Foto 16: Pergola v parku, Filadelfia, USA, autor fotografie: Freddy Do, Unsplash
Foto 17: Zazelenená pergola v parku, Londýn, Veľká Británia, autor fotografie: Eddie Howell, Unsplash
Foto 18: Zazelenená pergola v parku, Bristol, Veľká Británia, autor fotografie: Alex West, Unsplash

5) Povrchy - farby a materiály

Povrchy - farby a materiály

Zmena povrchov komunikácií a spevnených povrchov na verejne prístupných priestranstvách na svetlé, resp. odrazivé povrchy výrazne prispeje k zníženiu efektu tepelného ostrova mesta.

 

čítať viac ...

Koeficient SRI (angl. solar reflectance index – hodnota, ktorá udáva schopnosť odrážať slnečné teplo za malého nárastu teplôt) vyjadruje súhrnne okrem odrazivosti aj infračervenú emitanciu. Čierne telesá majú odrazivosť 0,05 a emitanciu 0,9 – SRI index 0; štandardné biele telesá majú odrazivosť 0,8 a emitanciu 0,9 – SRI index 100. Čím je SRI index vyšší, tím má povrch lepšie parametre z hľadiska tzv. chladiaceho efektu.

Jednoduchšie povedaná, tmavé spevnené plochy odrážajú len 10-20% slnečného žiarenia, zatiaľ čo svetlé povrchy viac ako polovicu. Odrazivosť sa vyjadruje tzv. albedom, čo je  miera odrazivosti telesa alebo jeho povrchu. Tmavé spevnené plochy  majú albedo 0.1-0.3, zatiaľ čo svetlé povrchy  0.5-0.9. Asfalt má albedo nižšie ako  0.05, čiže pohltí až 95%  slnečnej energie. Betón má albedo do 0.3. Tmavé farby povrchov spevnených plôch vedú v letnom období počas dňa k ich zvýšenému zahrievaniu a počas noci k vyžarovaniu absorbovaného tepla

 

Pri návrhu či rekonštrukcii povrchov na verejných priestranstvách je teda potrebné používať environmentálne priaznivejšie riešenia pochôdznych povrchov.  Jedná sa teda nielen o jedno z opatrení so zreteľom k faktu priehrievania povrchu, ale aj na hospodárenie so zrážkovými vodami, ale aj na hospodárenie so zrážkovými vodami.  V prípade verejných priestranstiev máme k dispozícii napr.:

  • čiastočne priepustné spevnené plochy (farebne svetlé dlažby uložené v pieskovom lôžku či s vyškárovaním pieskom)
  • povrch zo zmesí živice a kremičitého štrku (živicou viaz
    ané systémy)
  • použitie priepustného betónu (so zníženým podielom jemných častíc v zmesi, aby sa vytvorili póry) na kamennom lôžku frakcie 3 až 5 cm


Foto 19, 20: Príklad riešenia svetlých povrchov z európskych miest, autor fotografií: Z. Hudeková
Foto 21: Príklad riešenia svetlej dlažby, Madrid, Španielsko, autor fotografie: Joel Filipe, Unsplash

Komplexný dokument spracovaný ohľadom povrchov sa nachádza v dokumente Návrh zásad pri budovaní a obnove spevnených povrchov

6) Voda

Voda

Vytvorte koncepciu hospodárenia s dažďovou vodou v území

 

čítať viac ...

Každý verejný priestor by sa mal koncepčne preriešiť tak, aby zrážková voda bola pojednaná priamo v danom mieste (prípadne do riešenia  zahrnúť aj okolo stojace budovy).

Uvedené komplexné riešenie by malo zahŕňať zváženie možnosti:

  1. Zachytenie zrážkovej vody do retenčnej nádoby a jej následné využitie na zálievku.
  2. Zachytenie zrážkovej vody a jej vedenie do vsaku, prednostne povrchové, alebo ak to nie je možné podpovrchové.
  3. Zachytenie zrážkovej vody a jej detencia , tak napr. tzv. “vodné námestia (water plazas)“ , alebo iné terénne modelácie na verejných priestranstvách či verejnej zeleni. V čase mimo extrémnych zrážok môžu plniť spoločenskú, zhromažďovaciu, rekreačnú či športovú funkciu ako akékoľvek iné verejné priestranstvo. Počas intenzívnych lejakov, kedy spadne extrémne množstvo zrážok sa postupne vodou napĺňajú jednotlivé časti terénnej modelácie či „vodného námestia“.  Objem zrážkovej vody je tu možné ponechať až do upadnutia hrozby lokálnych povodní.  Vtedy sa akumulovaná zrážková voda postupne do vsaku, alebo ak to nie je možné do stokovej siete.

Vodný prvok môže mať charakter fontán, umelých potôčikov s obehom vody, menších či väčších vodných plôch s obehom alebo bez obehu vody. 

Vodné prvky

Vodné plochy v sídelnom prostredí napomáhajú  vytvárať príjemnú mikroklímu. 

Vodné prvky s obehom vody

Pod pojmom vodné prvky s obehom vody rozumieme fontány, umelé potoky a vodnú hmlu. Voda z fontán a umelých potokov účinne ochladzuje prostredie a vytvára príjemnú mikroklímu a v súčasnosti k ochladzujúcim prvkom s obehom vody patrí aj systém vodnej hmly na verejných priestranstvách, letných terasách, v záhradných reštauráciách, rekreačných zariadeniach.

Za osobitne výhodné sa dajú považovať tie vodné prvky, ktoré využívajú zachytenú zrážkovú vodu, resp. vodné plochy ktoré zároveň aj slúžia na zachytávanie dažďovej vody. Zrážková voda zo striech budov vedie cez filtračný kôš, ktorý zachytí mechanické nečistoty do podzemnej nádrže. Nádrž slúži ako  zásobáreň  dažďovej vody a je navrhnutá tak, aby bola odolávala  tlaku spodnej vody. Za pomoci čerpadla, ktorého zdroj energie môže byť vyrobený fotovoltickým panelom, je voda vedená do striekacieho zariadenia fontány. Dažďová voda z podzemného zásobníka zároveň môže nahradiť aj pitnú vodu pri splachovaní vo WC v okolitých budovách (viac v časti venujúcej sa zachytávaniu a využívaniu zrážkovej vody ako opatrenie na výskyt sucha).

Foto 22: Príklad z európskych miest: Ochladzovaniu napomáha aj vodná para, autor fotografie: Z. Hudeková
Foto 23: Ochladzovanie vo fontáne ako hra, Omaha, USA, autor fotografie: Andrew Seaman, Unsplash
Foto 24: Pochôdzna fontána na námestí, Švajčiarsko, autor fotografie: Basil Samuel Lade, Unsplash

Vodné prvky bez obehu vody

Jazierka a iné malé vodné plochy v sídelnom prostredí napomáhajú  vytvárať príjemnú mikroklímu. Za osobitne výhodné sa dajú považovať tie vodné prvky, ktoré využívajú zachytenú zrážkovú vodu, resp. vodné plochy ktoré zároveň aj slúžia na zachytávanie dažďovej vody, alebo slúžia na dočasné zachytenie extrémnej zrážky. V súvislosti s popísaným javom evaporácie vody je u vodných plôch veľmi vhodné vyparenú vodu práve nahrádzať zachytenou zrážkovou vodou.

Foto 25, 26: Príklad z európskych miest: vodné plochy uprostred námestí, autor fotografie: Z. Hudeková
Správne vyspádovanie

Za mimoriadne dôležité sa považuje správne vyspádovanie, ktoré vedie zrážkovú vodu zo spevnenej plochy do zelene.  Často vsaku bráni vyvýšený obrubník (pozri foto č.27), či trávnatá plocha, ktorá je úrovňovo vyššie položená nad spevnenou.

Foto 27: Vyvýšený obrubník bráni zrážkovej vode vsiaknuť do zelene, autor fotografie: Z.Hudeková
Otvorené zvody dažďovej vody

Pri otvorených zvodoch dažďovej vody sa jedná o jej urýchlený výpar. Spôsob chladenia je krátkodobý, zrážková voda za pomoci vyspádovania vytvára malé dočasné „potôčiky“, ktoré sú vítaným prvkom v sídelnom prostredí.

Foto 28: Otvorený zvod Autor: Zuzana Hudeková

Vsakovanie

Prvky zelenej infraštruktúry určené na inflitráciu zrážkovej vody

Infiltračné pásy, dažďové záhrady, plošné vsakovanie, vsakovacie prielahy, rigoly , vsakovacie nádrže a pod. Dažďové záhrady, vsakovacie a retenčné plochy sa osobitne využívajú v priestorovo obmedzených miestach (napr. pri vsaku zrážkovej vody v rámci komunikácií, alebo v silne urbanizovanom prostredí).

Plošné vsakovacie zariadenia a vsakovacie prielahy sú plytké povrchové vsakovacie zariadenia so zatrávnenou, resp. vysadenou humusovou vrstvou. Vsakovacia ryha je vyhĺbené líniové vsakovacie zariadenie vyplnené priepustným štrkovým materiálom, s retenciou a vsakovaním do priepustnejších pôdnych a horninových vrstiev. Vsakovacia nádrž je objekt s výraznou retenčnou funkciou spolu so vsakovaním cez zatrávnenú/vysadenú humusovú vrstvu.

Terénne modelácie s cieľom zachytiť a spomaliť zrážkovú vodu je možné realizovať v trávnatých plochách vo verejnej zeleni. Za mimoriadne dôležité je umožniť vsak zo spevnenej plochy do plochy zelenej. V súčasnosti je prekážkou obrubník, zlé vyspádovanie spevnenej plochy, resp. plocha zelene je vyššej úrovni ako spevnená plocha, čím dochádza k zanášaniu a vyplavovaniu častí zeminy na chodník resp. komunikáciu, nakoľko preschnutá a zhutnená pôda (ku ktorej prispievame aj skosením trávnika v letných mesiacoch) nemá dostatočne retenčnú schopnosť.

Foto 29, 30: Príklady terénnych modulácií z európskych miest, Autor: Zuzana Hudeková

Umelá mokraď je často budovaná ako vegetačná koreňová čistiareň, v ktorej voda preteká horizontálne alebo vertikálne poréznym substrátom pod povrchom tohto substrátu. Hlavným účelom je retencia vody, jej postupná infiltrácia a purifikácia (čistenie), čím sa podporí zadržanie vody v krajine a celkové zlepšenie mikroklímy.

Jazierka a iné malé vodné plochy v sídelnom prostredí napomáhajú vytvárať príjemnú mikroklímu a atraktívne prostredie pre ľudí v priamom kontakte s vodou. Za osobitne výhodné sa dajú považovať tie vodné prvky, ktoré využívajú zachytenú zrážkovú vodu, resp. vodné plochy ktoré zároveň aj slúžia na zachytávanie zrážkovej vody, alebo slúžia na dočasné zachytenie extrémnej zrážky. Príkladom môže byť takéto jazierko v Brne Nový Lískovec. Kde sú zvedené zrážkové vody z 3 panelových domov.

Foto 31: Jazierko zo zrážkovej vody, Brno, Česká Republika, Autor: Živica

Dažďové záhrady

Dažďová záhrada zachytáva dažďovú vodu z narastajúceho výskytu extrémnych úhrnov zrážok. Dokáže ju cielene odviesť, využiť a nechať vsiaknuť na mieste, kam zrážky spadli, čo môže mať veľký význam najmä v obdobiach sucha. Vysadené rastliny zároveň vyparovaním ochladzujú okolité prostredie, čo napomáha spríjemniť mikroklímu najmä pri častejšom výskyte vĺn horúčav, tropických dní a nocí. Dažďová záhrada je doplnková forma stabilnej zelene a predstavuje alternatívu v špecifických prípadoch, kde je jej realizácia reálna a udržateľná.

Foto 32: Dažďová záhrada, Oravská Jasenica, Slovensko, Autor: Živica

Viac informácií o tomto type opatrenia nájdete v publikácii „Katalóg vybraných adaptačných opatrení na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy vo vzťahu k využitiu krajiny“ od strany 83 – katalóg nájdete na www.klimaspaja.sk v časti Na stiahnutie.